Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Prešov

Záchrana vzácneho brestuVytlačiť
 

Dvestoročný brest horský, ktorý rastie v prešovskom parčíku na Čiernom moste, dostal potrebnú pomoc. Mesto zabezpečilo spevnenie jeho nádhernej koruny.

Brest horský (Ulmus glabra) patrí v Prešove Záchrana vzácneho brestumedzi zriedkavé dreviny. Ten, ktorý rastie v parčíku na Čiernom moste, však prežil dve svetové vojny, niekoľko spoločenských  zriadení a zrejme už rástol aj v rokoch, keď slovenský národ v revolučnom roku 1848 povstal do boja za svoju nezávislosť. Rástol už v období, keď sa narodili súčasní piati najstarší, vyše storoční obyvatelia Prešova, tienil milencov, ktorí si dávali rande na lavičkách pod ním, možno má zaznamenané aj milióny vozidiel, ktoré prešli po frekventovanej ceste vedľa parku. Odolal nástrahám počasia i chorôb, no je vo veku, kedy už potrebuje pomoc.

„Jeho kmeň sa delí na dve časti a je tu hrozba, že sa pod ťarchou mohutnej koruny rozpadne,“ vysvetľuje odborný pracovník MsÚ Marián Ličák, ktorý vyzdvihuje výnimočnosť tohto stromu na území mesta: „Na Slovensku tento druh brestu rastie hlavne v oblasti Šimonky v Slanských vrchoch. V Prešove máme niekoľko takýchto jedincov, no nie je veľmi rozšírený, o to je však u nás vzácnejší. Je zaujímavý aj vekom, tieto stromy sú totiž často napadané drevokaznými hubami, tomuto jedincovi sa však takýmto chorobám podarilo odolať a prežil už približne dve storočia.“

Záchrana vzácneho brestuV rámci záchrany tohto Záchrana vzácneho brestustromu tak bola jeho koruna už v jarných mesiacoch spevnená pomocou sťahovacích pásov. V týchto dňoch dostal trvalejšiu oporu v podobe  lán a reťazí, pomocou ktorých bola vytvorená statická i dynamická väzba. Tá zabezpečuje korunu stromu proti rozlomeniu a pádu jednotlivých konárov. „Takáto väzba sa vykonáva len vtedy, ak má strom zaistenú perspektívu dostatočne dlhej existencie, ktorá je úzko spätá s jeho fyziologickou vitalitou,“ pripomína Marián Ličák. Statická väzba bola inštalovaná v dolnej časti koruny medzi dvoma odnohami stromu o priemere 240 a 260 cm. Dynamická väzba ponecháva korune stromu voľnosť pohybu a bude slúžiť len ako záchytný element pri prípadnom rozlomení jednotlivých konárov.

Podľa Mariána Ličáka bola  v Prešove v 19. storočí Záchrana vzácneho brestuvýznamnou súčasťou verejnej zelene aj výsadba brestov. Na Hlavnej ulici v Prešove bola z brestu založená prvá aleja, ktorá bola každoročne udržiavaná v primeranej veľkosti predjarným rezom na hlavu. V 50. rokoch 20. storočia však skoro všetky bresty v Prešove zdecimovala grafióza - choroba spôsobená parazitickou hubou Cerastomella ulmi. Ako jediný relikt, ktorý z prvej tretiny 19. storočia prežil,  je práve brest horský (Ulmus glabra), ktorý rastie v parku na Čiernom moste. Tento strom má do 200 rokov, obvod kmeňa cez 400cm a krásnu mohutnú korunu. „Ide o ojedinelý, mimoriadne vzácny exemplár brestu, ktorý musí byť rezistentný, keď doteraz prežil. Má dobré morfologické vlastnosti a dobrý genofond pre ďalšie množenie,“ vraví Marián Ličák a dopĺňa, že tento vzácny strom je navrhnutý na zápis do evidencie pamätihodností mesta Prešov.

xxx

Brest horský je statnejší strom, dorastá až do výšky 40 m. Koruna je široko vajcovitá. Kôra je hnedosivá, hladká. Borka rozpukaná tmavohnedá až černastá, u starších stromov je rozbrázdená borka. Listy sú až 150 mm dlhé, tvaru obráteného vajca, ostro hrotité, na báze nesymetricky srdcovité, s dvojito pílkovaným okrajom. Vrchná strana listu je tmavozelená, spodná svetlejšia, obe mäkko chlpaté. Kvitne v marci pred rozvíjaním listov. Je jednodomou rastlinou. Kvety má polygamické, čo znamená, že na jednom strome sú aj kvety jednopohlavné, aj obojpohlavné. Okvetie je zvonkovité, hnedasté, peľnice fialové, blizna červenkastá. Kvety sú zoskupené v hustých zväzočkoch na veľmi krátkych stopkách. Plod je nažka, dookola okrídlená, elipsovitá či okrúhlastá, aj po dozretí býva zelenkavá. Dozrieva v máji.

Pôvodne bol brest horský rozšírený na Britských ostrovoch, v Škandinávii, v Európe a okrajom tajgy sa tiahol až po Ural. Nájde sa aj v južnej Európe, Malej Ázii a na Kaukaze. Citlivý je na extrémne teploty a znečistené ovzdušie. Bol častou súčasťou zelene, v alejach okolo ciest, a hlavne jeho previsnuté formy i v parkoch, arborétach, cintorínoch. Minulé storočie a možno technická revolúcia kruto poznačili osud brestu horského a niektorých ďalších drevín. Väčšina jedincov vyhynula, iné ešte umierajú na grafiózu – chorobu spôsobenú parazitickou hubou Cerastomella ulmi.

Vo východoslovenských Slánskych vrchoch, v rezervácii Šimonka, aj napriek grafióze prežilo okolo päťsto kusov tejto zaujímavej dreviny.

 


 
 
ÚvodÚvodná stránka