Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Prešov

Dobrovoľní hasiči oslavujú aj súťažou O pohár primátorkyVytlačiť
 

Presne pred 170 rokmi bol v metropole Šariša založený hasičský spolok – ako druhý najstarší v Uhorsku. Okrem osláv sa bude aj sDobrovoľní hasiči oslavujú aj súťažou O pohár primátorkyúťažiť v požiarnom útoku. 

Piatok a sobota patrí v Prešove oslavám dobrovoľného hasičstva. Tí si pripomínajú 170. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru v meste Prešov. Súčasťou osláv je nielen slávnostná členská schôdza, ale hasiči sa stretli aj pri slávnostnej svätej omši v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Počas tejto slávnostnej bohoslužby bola posvätená aj nová zástava Dobrovoľného hasičského zboru v Prešove.

Do rámca osláv zakomponovali aj hasičskú Dobrovoľní hasiči oslavujú aj súťažou O pohár primátorkysúťaž v požiarnom útoku

O pohár primátorky Andrey Turčanovej.

Druhý ročník tejto súťaže sa uskutoční 8.7.2017 o 10:00 na školskom ihrisku ZŠ Mirka Nešpora 2. „Budeme radi ak naše pozvanie prijmete a spoločne s nami oslávite toto naše významné výročie,“ dodáva Branislav Obal, predseda DHZ Prešov.

ooo

Z dejín hasičstva v Prešove – autor: Adrián Latta

  • Ako druhý najstarší hasičský spolok v Uhorsku bol v roku 1847 založený spolok v Prešove. Jeho existenciu dokladá Zakladacia listina vydaná 7. júla 1847 v Prešove notárom Emilom Bolzánom. V období Bachovho absolutiDobrovoľní hasiči oslavujú aj súťažou O pohár primátorkyzmu v r. 1849-1860 došlo k obmedzeniu spolkovej činnosti v Uhorsku, ktorá zasiahla aj vznikajúce hasičské spolky. Z tohto obdobia je zachovaných málo archívnych dokumentov ohľadom činnosti hasičského spolku v Prešove. 
  • 70-té roky 19. storočia znamenali zlatý vek pre rozvoj  dobrovoľných hasičských spolkov. Jedným z najdôležitejších právnych dokumentov, ktoré umožňovali zakladanie spolkov bolo nariadenie uhorského ministra vnútra č. 1508/1875 o vzniku a zakladaní spolkov. Na základe tohto nariadenia prešovský hasičský spolok vypracoval nové stanovy.
  • Stanovy Boli vypracované v roku 1876 a podpísané 9. októbra toho istého roku  predsedom spolku a zapisovateľom spolku. Predsedom spolku bol Schmidt Károly a zapisovateľom Vida Arpád. K schváleniu stanov ministrom vnútra došlo    31. októbra 1876. Po schválení stanov mohol spolok oficiálne vyvíjať svoju činnosť.
  • Stanovy mali 19 paragrafov, v ktorých určovali hlavné poslanie, štruktúru a fungovanie spolku. V úvode bol uvedený oficiálny názov, ktorý znel Prešovský dobrovoľný hasičský spolok (Eperjes Öntkéntes Tüzoltó Egyesület). Ako sídlo spolku bolo uvedené slobodné kráľovské mesto Prešov. Spolková pečať bola okrúhla s nápisom Eperjes Öntkéntes Tüzoltó Egyesület (Prešovský dobrovoľný hasičský spolok). Za cieľ si predurčili „kdekoľvek na území mesta Prešov zabezpečiť požiarnu ochranu a v prípade potreby bezodkladne sa dostaviť a ochrániť každý hnuteľný i nehnuteľný majetok i ľudský život.“ Sekundárnym zámerom bolo v prípade potreby pomôcť v blízkosti Prešova ležiacim obciam Solivar a Šarišské Lúky.
  • Na základe prijatia stanov prešovského dobrovoľného hasičského spolku sa 1. januára 1877 konalo v Prešove zasadnutie Valného zhromaždenia. Na ňom bolo zvolené nové vedenie spolku. Po Károlym Schmidtovi sa novým predsedom stal Kubínyi Albert, hlavným hasičským veliteľom sa stal Boldizsár Bornemisza z Mošurova (Ádámfölde). V tom istom roku spolok podal prihlášku za riadneho člena Uhorského krajinského hasičského zväzu, ktorá bola akceptovaná a prešovský spolok sa stal jeho členom. Mesto Prešov prenajalo spolku svoj majetok (tzv. mestský majer – Eperjes városi major), kde mohol vyvíjať svoju činnosť. Na tomto majetku si spolok vybudoval za finančnej a materiálnej pomoci svojich členov, podporovateľov a mesta svoje hasičské kasárne. Napr. Teresia Pulszka darovala spolku 500 forintov. Prešovský mestský majer sa nachádzal na Árok útca 31 (dnešná Jarková ulica, jedná sa o dnešné parkovisko oproti vstupu do mestského úradu z Jarkovej ulice). Hasičská kasáreň pozostávala z murovaných a drevených garáží a skladov, kde mal spolok uskladnenú hasičskú výstroj a výzbroj a uskladnené kolesové striekačky a vozy so sudmi na vodu. Takisto sa tam nachádzali služobné miestnosti pre členov spolku. 
  • Mesto Prešov v plnom rozsahu podporovalo rozširovanie a činnosť spolku a to nielen finančnou, ale aj materiálovou pomocou. Hasiči na prelome storočí stále sídlili na Árok utcza 31, ale pre rozširujúci sa spolok už nepostačovali tieto priestory, preto sa začalo uvažovať o potrebe získať väčšie priestory, napr. v roku 1937 mesto pre hasičov postavilo za viac ako milión československých korún nový hasičský dom na  dnešnej Požiarnickej ulici.
  • Od konca 19. storočia začali vstupovať do spolku aj platení mestskí hasiči. V roku 1906, kedy do spolku vstúpilo najviac „profesionálov“, mal už názov  Prešovský dobrovoľný hasičský a záchranný spolok (Eperjes Öntkéntes Tüzoltó és Mentő Egyesület).
  • Organizovaný boj proti požiarom bol známy už v starovekom Egypte, Asýrii, Babylone, Grécku a Ríme. V stredoveku protipožiarna ochrana upadala. Aj napriek tomu, že v tomto období vznikalo na území Uhorska množstvo požiarov, ich hasenie bolo až do vzniku cechov neorganizované, bez potrebných znalostí a nástrojov. Zmena nastáva po vzniku cechov, v ktorých dochádza k prvému organizovanému boju s požiarom. Boli vypracované pravidlá, ktoré pevne stanovili úlohy jednotlivých remeselníkov.
  • Hasenie požiarov bolo v kompetencii cechov až do roku 1872, kedy dochádza k ich zániku. V tomto období v Uhorsku vznikajú dobrovoľné hasičské spolky, ktoré predstavujú ďalšiu formu organizovaného boja proti požiarom a sú predchodcami dnešných dobrovoľných a profesionálnych zborov. Iniciátorom zakladania hasičských spolkov bol gróf Edmund Szechényi.
  • Najstarší dobrovoľný hasičský spolok v Uhorsku vznikol v roku 1835 v Arade. Tvorili ho obyvatelia mesta a vznikol za účelom jeho ochrany.

Významné osobnosti dobrovoľného hasičského spolku v druhej polovici 19. storočia.

Kubínyi Albert Dr. – advokát, predsedom spolku od r. 1877. Na čele spolku bol viac ako 30 rokov.

Bornemisza Boldizsár – statkár z Mošurova, v spolku pôsobil od r. 1876,  prvý hlavný veliteľ prešovských dobrovoľných hasičov.

Krayzell Koloman – podnikateľ, druhý hlavný veliteľ hasičov do r. 1888.

Lillia Zsigmond (Žigmund) – podnikateľ z Prešova, v spolku pôsobil od r. 1878 a to vo funkcii dôstojníka, veliteľa a od r. 1892 ako hlavný hasičský veliteľ do svojej smrti v r. 1927. Od r. 1909 bol poverený riadením spolku.

Kyss Géza (Gejza) – dlhoročný člen spolku, jeden z veliteľov hasičského zásahu pri požiari Prešova z  mája 1887.

Holénia Gyula (Július) Dr. – lekár, jeden z najznámejších lekárov z Prešove na prelome 19. a 20. storočia. Dlhoročný člen spolku. Pôsobil ako hlavný lekár spolku.

Dobrovoľní hasiči oslavujú aj súťažou O pohár primátorky

 


 
 
ÚvodÚvodná stránka